Inštitút pre medzikultúrny dialóg v spolupráci s kanceláriou UNHCR a O.Z. Marginal usporiadal sériu Živých knižníc na Obchodnej akadémii D.M. Janotu v Čadci. Pri realizácii sme distribuovali učebnú pomôcku Nepodporujem extrémizmus a rasizmus, ktorú sme vytvorili v rámci kampane Šport spája.

V stredu 7. mája sme usporiadali dve Živé knižnice, na ktorých sa zúčastnili žiačky a žiaci vo vekovom rozmedzí 17-20 rokov. Účastníci sa na úvod stručne oboznámili s činnosťou kancelárie UNHCR. Boli oboznámení so základnými číslami týkajúcimi sa problematiky utečenectva vo svete ako aj so striktnou azylovou politikou Slovenskej republiky, ktorá ročne azyl udelí veľmi malému počtu žiadateľov. „Toto nie sú iba čísla. Každé číslo predstavuje jedinečný ľudský osud, s každodennými problémami…“, povedala Gabika Dunajčíková z UNHCR. Po úvode mali žiaci príležitosť si “prečítať” príbeh Živej knihy, utečenca zo Somálska. Žiaci sa dozvedeli zaujímavé príbehy z detstva ako aj neskoršieho života našej prvej Živej knihy ako aj osobné skúsenosti zo života utečenca na Slovensku. “Chcel by som tu ostať žiť. Je však veľmi ťažké povedať, čo budúcnosť prinesie,” opísal svoju situáciu Abdi.

Účastníci si tiež mali možnosť “prečítať” príbeh terénneho sociálneho pracovníka OZ Marginal Romana, ktorý sa venuje problematike integrácie utečencov do majoritnej spoločnosti. Žiaci sa dozvedeli, čo všetko obnáša práca sociálneho pracovníka, ktorý pomáha utečencom pri riešení ich každodenných problémov s cieľom zlepšiť ich život na Slovensku. Pre zvýšenie atraktivity sa obe Živé knižnice konali v anglickom jazyku.

Nasledujúci deň 8.mája sme usporiadali v poradí tretiu Živú knižnicu, na ktorej sa zúčastnili žiaci vo vekovom rozmedzí 16-19 rokov. Počas Živej knižnice mali “čitatelia a čitateľky” k dispozícii tri príbehy, Sharifov, Saidiho a Abdiho, všetky pôvodom z Afriky. Žiaci sa postupne dozvedeli zaujímavé skutočnosti od všetkých troch “Živých kníh”, ktoré boli veľmi ochotné sa o svoje skúseností a zážitky s účastníkmi podeliť. “Rád by som tu zostal, v porovnaní s krajinou, z ktorej pochádzam je Slovensko naozaj bezpečné…”, zhodnotil Saidi. Ako aj prvé dve aj táto Živá knižnica bola celá vedená v anglickom jazyku. Po skončení programu ešte žiaci poprosili naše “Živé knihy”, aby ich naučili pár základných fráz v ich rodnom jazyku z čoho vznikla veľmi zábavná a príjemná situácia. Za dva dni si tieto zaujímavé príbehy “prečítalo” 75 žiakov a žiačok.